Biskupičania spustili petíciu proti novej spaľovni v Slovnafte. Podľa starostu ju mestská časť nepotrebuje

Rafinéria Slovnaft chce na svojom území postaviť spaľovňu odpadov, ktorá má byť najväčšou na Slovensku. Obyvatelia mestskej časti Podunajské Biskupice sa búria a proti zámeru spaľovne spustili petíciu. Nesúhlasí s ňou ani hlavné mesto či starosta Roman Lamoš. Spoločnosť Slovnaft sa rozhodla na obvinenia reagovať. 

Nová spaľovňa by mala vzniknúť v areáli rafinérie. Odpad sa sem bude zvážať nákladnými autami a vlakmi z celého západného Slovenska. Dve tretiny bude tvoriť komunálny a tretinu priemyselný odpad. Voziť sem budú aj odpad z okolitých skládok, ktoré by mohli postupne vymiznúť. 

Hlavné mesto a mestská časť tvrdia, že je nová spaľovňa nepotrebná. V Bratislave odpad likviduje akciová spoločnosť OLO, ktorá chce vlastnú spaľovňu rozšíriť a modernizovať. 

„Vzhľadom na susedstvo rafinérie však máme eminentný záujem o maximum informácií o dopadoch takéhoto zariadenia na okolie a zúčastňujeme sa aj všetkých s týmto súvisiacich konaní. Uvedomujeme si však, že hoci sa nestotožňujeme so zámerom výstavby novej spaľovne, jej osud nemáme vo vlastných rukách, preto pre prípad realizácie tohto projektu mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice ako účastník konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie zaslal Ministerstvu životného prostredia SR pripomienky,“ uviedol starosta Roman Lamoš. 

Mestská časť má k spaľovni tieto pripomienky:

• znížiť kapacitu zariadenia, aby sa znížil negatívny dopad na ovzdušie a klímu.  
• z dôvodu odťaženia cestnej dopravy žiadame znížiť počet nákladných áut prichádzajúcich do zariadenia a preferovať železničnú dopravu na prepravu odpadov.  
• obmedziť resp. doplniť aj inú prístupovú cestu okrem Lieskovskej z Ulice svornosti.  
• nutnosť vybudovať nový zjazd z obchvatu D4R7 pri spaľovni OLO a navrhovanej spaľovni Slovnaftu.  
• zrekonštruovať svetelne riadenú križovatku Ulica svornosti-Lieskovská.  
• zaviazať sa k spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Podunajské Biskupice na likvidácii nelegálnych skládok odpadu a v tejto súvislosti viesť konštruktívnu diskusiu o budúcnosti odpadového manažmentu s cieľom znížiť použitím dostupných technológií zaťaženie životného prostredia.  
• aby navrhovaná činnosť v budúcnosti spĺňala prísne emisné limity.  
• aby navrhovaná činnosť spĺňala všetky platné právne predpisy pri ochrane životného prostredia a ochrane zdravia obyvateľov dotknutej oblasti s podmienkami stanovenými v povoľovacom procese.  
• rešpektovať zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášku MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

Obyvatelia spustili petíciu

Obyvatelia mestskej časti Podunajské Biskupice, v ktorej sa areál rafinérie nachádza, spustili petíciu proti jej výstavbe. Argumentujú ústavným pravom na ochranu zdravia a priaznivé životné prostredie. Z novej spaľovne majú obavy.

„Rafinérsko-petrochemický komplex Slovnaft je historicky situovaný v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, neprimerané využitie územia vzhľadom na jeho limity vytvára tlak aj na kvalitu vody v území. Navrhovaná kapacita novej spaľovne dosahuje až 316 700 ton odpadov ročne vrátane nebezpečných odpadov,“ uvádza petičný výbor. Zároveň upozorňujú na to, že odpad nezmizne, len sa zmení jeho forma a nezmiznú ani toxické látky, ktoré obsahuje. 

Ministerstvo životného prostredia žiadajú, aby návrh zamietlo najmä pre jeho zbytočnosť, riziko dovozu odpadov, možné ohrozenie zdravia obyvateľstva a vplyv na klimatickú zmenu. 

„Súkromný ekonomický záujem koncernu MOL nemôže byť nadradený nášmu národnému záujmu chrániť Žitný ostrov ako najdôležitejší zdroj pitnej vody na Slovensku a v strednej Európe a rovnako chrániť susedné mokrade medzinárodného významu,“ dodávajú. 

Slovnaft reaguje, prečo potrebujeme spaľovňu?

Hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaftu Anton Molnár vraví, že spoločnosť pripomienky obyvateľov víta a vedie s nimi dialóg od konca roku 2023. „Sme pripravení na prípadné dopyty štátneho orgánu, samospráv alebo iných účastníkov konania reagovať a pokračovať v diskusii aj s občanmi žijúcimi v blízkosti rafinérie,“ vysvetľuje. 

Molnára sme sa pýtali aj na to, prečo je ďalšia spaľovňa potrebná, keďže toto bola jedna z hlavných výhrad mesta a samosprávy. Argumentuje tým, že za posledných 30 rokov nebola na Slovensku postavená žiadna spaľovňa, pričom v susednom Česku vznikli štyri a v Poľsku šesť. 

„Namiesto toho máme na Slovensku 61 skládok, na ktorých ročne skončí 1 milión ton odpadu z domácností. Ukážkou ich škodlivosti a rizikovosti je aj požiar na skládke pri Galante, z ktorého nekontrolovateľne unikajú do ovzdušia škodlivé látky. Na ďalších 15 skládkach sa ukladá nebezpečný a interný odpad,“ dodáva Molnár. 

V Slovnafte dnes funguje spaľovňa kalov, ktorá ale nemá technológiu na využívanie energie z termickej reakcie. Nový projekt by mal túto spaľovňu nahradiť a zároveň zhodnotiť aj iný odpad, ktorý na západnom Slovensku vzniká. Práve tento región vyniká v produkcii odpadu, každý človek tu vytvorí zhruba 600 kg smetí ročne. 

„Bratislavská spaľovňa OLO sa stará o odpad len z územia hlavného mesta, s naším projektom sa preto vhodne dopĺňa,“ dodáva. Slovnaft ďalej tvrdí, že vybudovaním novej spaľovne Bratislava zníži svoje misie o 100-tisíc ton a zníži sa jej závislosť na zemnom plyne. „Naposledy sme predložili viacero štúdií – akustickú, klimatickú, rozptylovú, zvozovú, dopravno-kapacitné posúdenie a iné, pričom ich záverom je, že činnosť centra nebude mať významný vplyv na okolie. Zásadne však môže pomôcť s manažmentom odpadu krajiny,“ uzatvára Molnár. 

Proti sú všetci mestskí poslanci

Na mestskom zastupiteľstve bolo vo štvrtok odhlasované uznesenie, ktoré sa jasne vyjadrilo proti zámeru spaľovne v areáli Slovnaftu. Podporili ho všetci prítomní mestskí poslanci. Podľa starostu Ružinova Martina Chrena je najväčší problém rozsah zamýšľanej spaľovne. 

„Podľa prezentovaných materiálov by vďaka všetkým investíciám mali emisie Slovnaftu aj po postavení najväčšej spaľovne klesnúť oproti dnešku o 20 %. Problém však je, že niektoré látky - ako napríklad dioxíny - sa merajú veľmi ťažko, ak vôbec. Absolútne neuspokojivé je vysvetlenie, ako sa má odpad dovážať (plánovaných 50 % železnicou by stále znamenali desiatky kamiónov denne plných odpadkov na našich cestách). A úplne nám chýbajú podrobné vysvetlenia toho, ako sa bude nakladať s odpadom po spaľovaní - s popolom, so škvárou a najmä s nebezpečným popolčekom,“ uviedol Chren po zastupiteľstve.