Veterinár v úctyhodnom veku spomína na slintačku a krívačku pred 50 rokmi. Zvieratá sme nelikvidovali ale liečili, tvrdí

Ján Pleva bol v minulosti krajským veterinárnym lekárom na východe Slovenska a neskôr viedol veterinárnu službu v celej krajine. Spomína si na časy, keď sa na Slovensku objavila slintačka a krívačka pred viac ako 50 rokmi. V porovnaní s dnešnými postupmi sa vraj vtedy uplatňoval úplne iný prístup, povedal v rozhovore pre TVnoviny. 

Situácia so slintačkou a krívačkou sa v súčasnosti rieši likvidáciou napadnutých chovov, očkovaním a zakopávaním uhynutých zvierat. Kedysi však bola podľa 96-ročného profesora a veterinára stratégia iná. „Ak boli zvieratá v dobrom stave a boli mladé, nelikvidovali sme ich, ale liečili,“ hovorí pre TVnoviny Ján Pleva.

Dodáva, že celoplošné zabíjanie stád bolo vtedy skôr výnimkou a zvažovalo sa iba v prípadoch, keď boli zvieratá staré a slabé.  

Väčšina infikovaných kráv podľa jeho slov prekonala chorobu do dvoch týždňov, pričom bolo dôležité pravidelne im ošetrovať afty a zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu v maštaliach. Pre bolestivé rany v papuli vraj nemohli prijímať tvrdú potravu.

„Museli sme ich kŕmiť tekutou stravou, aby sa im afty rýchlejšie hojili,“ spomína veterinár. Okrem toho bolo nevyhnutné minimalizovať kontakt s infikovaným dobytkom a pravidelne dezinfikovať prostredie, kde sa kravy nachádzali. Hoci sa celé chovy nezabíjali, býky, ktoré už mali dostatočnú hmotnosť, sa preventívne usmrtili.

Ich mäso však nekončilo v odpade. „Ak pochádzalo priamo z maštale, muselo sa tepelne upraviť a používalo sa na výrobu salám či špekáčikov,“ vysvetľuje veterinár.

Podľa profesora Plevu sa pri súčasnej epidémii urobila zásadná chyba, a to, že sa neurobila dôkladná anamnéza. Chýbajú podľa neho poznatky, ako sa choroba dostala do susedného Maďarska a odtiaľ k nám, na Slovensko. Zdôrazňuje tiež, že jednotlivé ohniská môžu mať rôzne typy vírusu, preto je dôležité presne diagnostikovať, či ide o rovnaký kmeň v celej krajine.

Hoci sa dnes odborníci opierajú o iné metódy a platnú legislatívu, veterinár si myslí, že súčasná likvidácia celých chovov je radikálnejšia, než bolo v minulosti bežné. Kým pred polstoročím sa riešila hlavne izolácia a liečba jednotlivých kusov, dnes sa volí prístup hromadného usmrcovania.

Usmrtené kravy bude štát ukladať do jám vo vojenských lesoch neďaleko Veľkých Levárov, infikácie vôd sa vraj báť netreba

Nedávno sme vás informovali aj o tom, že na Slovensku pribúdajú miesta, kde masívne pochovávajú usmrtené zvieratá. V súčasnosti sa infikovaný dobytok likviduje v kafilérii v Žiline a nenakazené zvieratá sa pochovávajú neďaleko Levíc.

Po novom našla vláda vhodné miesto na pochovávanie ďalších zvierat aj na lúke vzdialenej cca dva kilometre od usadlosti Nivky v smere na Studienku, viac ako 6 kilometrov vzdušnou čiarou od centra Veľkých Levár.