S príchodom Veľkej noci prichádza aj obdobie prvých svätých prijímaní, birmoviek či krstov. Bratislavských farností sme sa pýtali, kto môže byť krstným či birmovným rodičom a či môže byť rozvod či spolužitie bez svadby prekážka.
„Má niekto skúsenosť s krstom, keď krstní rodičia nie sú svoji, ale bývajú spolu a majú spolu dieťa (obaja majú sviatosti)? Je v Bratislave kostol, kde boli ochotný prijať svedkov?“ pýta sa v komunitnej skupine Lucia.
Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke upozorňuje na zásady, ktoré vyplývajú z cirkevného práva. Krstný rodič musí byť katolík, ktorý zavŕšil aspoň 16 rok života, bol na birmovke a svätom prijímaní, viedol život vo viere a úlohe, ktorú má prijať a ak žije v manželstve, musí mať cirkevný sobáš. Zároveň krstným rodičom nesmie byť matka ani otec dieťaťa a ani človek v cirkevnom treste, ktorý sa nemôže zúčastniť sviatostí. To je napríklad niekto, kto bol rozvedený a opätovne sa civilne zosobáši. „Podmienky stanovené cirkevným právom (teda nezávisia od vôle kňaza) sú rovnaké pre krstného i birmovného rodiča,“ dodáva kaplán Peter Repko.
Bratislavčania však vravia, že sa to dá niekedy obísť. „Dá sa to zapísať oficiálne ako svedok pri krste. Riešil som niečo obdobné,“ vraví Peter. Túto možnosť nám potvrdila aj farnosť Svätej rodiny v Petržalke.
Krstný či birmovný rodič nie je vždy nevyhnutný. „V krajnom prípade nie je krstný alebo birmovný rodič absolútne nevyhnutný. Človek, ktorý nespĺňa podmienky, môže byť “svedkom” krstu a tak byť aj zapísaný,“ vysvetľuje farár Juraj Vittek.
Kým cirkevné právo nehovorí presne o spolužití v jednej domácnosti bez sobášu, uvádza, že by mal daný človek žiť vo viere a v súlade s Bohom. Spolužitie teda môže byť prekážka, pretože by mal krstný či birmovný rodič byť pre dieťa príkladom. Ak nie je zosobášený, nemôže pristupovať ani k sviatostiam, akými sú sviatosť zmierenia či svätá spoveď.
„Vo všeobecnosti krstný rodič má byť človek, ktorý má byť vzorom a výpomocným vychovávateľom vo viere popri rodičoch, ktorí majú prvoradú zodpovednosť. To predpokladá, že sám je veriaci (teda pokrstený, má prvé sv. prijímanie, birmovku a sobáš v kostole). To sa týka krstného aj birmovného rodiča,“ vraví František Kohút zo Saleziánskeho diela v Trnávke.
Kým viaceré bratislavské farnosti našu redakciu upozornili, že krstný či birmovný rodič nemôže žiť v cirkevnom treste (teda nemôže byť rozvedený), kňazi zvyknú posudzovať niektoré situácie osobitne. Ak sa rozvediete, ide o rozvod len civilný, keďže pred Bohom sa nie je možné rozviesť.
„Rozvod môže a nemusí byť prekážkou. Tu sa individuálne posudzuje situácia toho konkrétneho človeka, či aj po rozvode je verný záväzkom, ktoré prijal na seba sviatosťou manželstva a podobne,“ vysvetľuje farský vikár Peter Majerčík z farského úradu Ružinov.
Ide napríklad o situáciu, kedy muž opustí ženu, ale ona stále verí v nerozlučiteľnosť manželstva. Rozvod síce na civilnej úrovni prebehne, ale ona ostane svojim záväzkom a viere naďalej verná. Teda už si nehľadá ďalšieho partnera a ostane sama a aktívne prežíva svoju vieru. V takom prípade je možné, že sa môže stať krstným či birmovným rodičom.