Zámer výstavby novej bratislavskej štvrte Nové lido, ktorá by sa stala súčasťou centra vyvolal v meste spor. Iniciatíva odborníkov sa pred hlasovaním o zmenách v územnom pláne obrátila na mesto, aby schvaľovanie zmien pozastavili.
Územný plán zóny Celomestské centrum Petržalka bol prijatý ešte v roku 2006. Názov Nové lido odkazuje na bývalého kúpalisko, ktoré sa tu kedysi nachádzalo.
„Predstavte si, že vlastníte tisíce metrov štvorcových pozemkov na jednom z najlukratívnejších území mesta. Zastupiteľstvo odhlasuje zmenu, ktorá vám umožní zvýšiť intenzitu zástavby až o 30 %. Mesto si tento nárast hodnoty pozemku nevšíma a daruje vám ho len tak, bez vyčíslenia. Jediným hlasovaním tak zbohatnete o desiatky miliónov eur. Pre vás ako súkromného vlastníka je to určite dobrá správa. Pre mesto a verejný záujem je to však premárnená príležitosť a zásadné zlyhanie v rozvoji mesta,“ vravia odborníci v stanovisku.
Ohradili sa najmä voči tomu, že poslanci majú hlasovať o zmene územného plánu bez toho, aby mala široká verejnosť informáciu o tom, ako sa prípadným schválením zmení trhová hodnota pozemkov na Lide. Odborníci tvrdia, že prípade navýšenia intenzity zástavby až o 30 %, zrušenia výškového limitu stavieb a zmeny kategórie pozemkov na stavebné pritom stúpne ich hodnota rádovo v desiatkach miliónov eur.
Výstavba má navyše priniesť výrub 10-tisíc stromov. Odborníci ďalej tvrdia, že pomôže záujmom súkromníkov, nie záujmom mesta. „V tomto procese má pritom mesto v čase vyhrotenej bytovej krízy získať z celkového počtu 5000 bytov iba 2 % (teda asi 98) nájomných bytov, pričom obdobné politiky dostupného bývania v zahraničí cielia na 20 ,“ dodávajú.
Mesto a mestských poslancov žiadajú, aby bolo schvaľovanie zmien dočasne pozastavené a aby bol zorganizovaný okrúhly stôl k verejnému záujmu v rozvoji lokality Lida.
Pod stanovisko odborníkov sa podpísali:
Na výhrady odborníkov sa rozhodol reagovať aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Zmeny územného plánu pokrývajú viaceré aspekty ako rozvoj mesta, urbanizmus, zmluvné vzťahy, ochranu životného prostredia či energetické témy.
„Mňa len mrzí, že ich sprevádzajú aj manipulácie a podsúvanie najrôznejších úmyslov a že sa im nevyhli ani signatári výzvy určenej mestským poslancom, inde volajúci po odbornej diskusii. Keď povieme, že zahusťovanie existujúcich miest je prospešnejšie ako budovanie riedko zastavaných štvrtí na okrajoch miest, neznamená to, že ideme poruke developerom. Kompaktné mesto využíva menej energie na presun ľudí, energií, tovaru, je vhodnejšie na rozvoj hromadnej alebo cyklo dopravy a je tiež šetrnejšie k životnému prostrediu. Odborníci po celom svete sa na tom zhodujú už roky,“ tvrdí primátor.
Zároveň pripomína, že poslanci nebudú 20. februára hlasovať o tom, či sa nová štvrť postaví alebo nie. O tom sa hlasovalo ešte v roku 2006. „ Ak by sme aj žiadne zmeny a doplnky územného plánu teraz nepripravili, developeri by v tomto území mohli zrealizovať výstavbu vo výmere 718 000 m2 hrubej podlažnej plochy,“ dodáva.
Navrhované zmeny v tomto území podľa Valla menia urbanizmus a zvyšujú počet metrov podlažnej plochy, keďže urbanistická štúdia z roku 2016 pre toto územie navrhla mestotvornejšiu, prevažne blokovú zástavbu. Za túto nadhodnotu mesto získa do vlastníctva 97 nájomných bytov v hodnote viac ako 25 mil. eur a ďalších 70 mil. eur magistrát zmluvne zaviazali developerov investovať do verejných priestorov v území.
Hlasovanie poslancov bude podľa primátora o zapracovaní pripomienok, ktoré výstavbu roky sprevádzali. Tvrdí, že ide aj o pripomienky signatárov stanoviska proti výstavbe.