Bratislavskí starostovia reagujú na nefunkčný kataster. Hackeri žiadajú sedemciferné výkupné

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR čelí jednému z najzávažnejších kybernetických útokov v histórii Slovenska. Hackeri v utorok zaútočili na jeho servery pomocou ransomvéru, ktorý zašifroval dáta a paralyzoval prevádzku katastrálnych služieb. Na kolaps reagujú aj bratislavskí starostovia.

Niektoré služby nevie poskytnúť ani miestny úrad v Ružinove. Starosta Martin Chren obyvateľov informuje, že ich vedia prihlásiť na trvalý pobyt len vtedy, ak si so sebou prinesú originál výpisu z katastra nehnuteľností sami. Ostatné služby, ako vydanie potvrdenia o pobyte či iné informácie úrad poskytuje. „Inak dnes som si to pre istotu overoval, a na rozdiel od NBÚ u nás na ružinovskom úrade už celkom dlho heslá vo formáte ruzinov123 nepoužívame, takže u nás by vaše dáta mali byť v bezpečí,“ dodáva Chren. 

Podobné stanovisko mal aj starosta Rače Michal Drotován. Rovnako odporúča obyvateľom, aby si priniesli doklady fyzicky. Samospráva nevie vykonávať niektoré úkony pri stavebných konaniach, nahlasovaní trvalého pobytu či územnoplánovacích podkladoch. „Očakávam, že štátne organizácie vyvodia osobnú aj trestnoprávnu zodpovednosť za toto zlyhanie,“ vraví Drotován.

Situácia nie je iná ani v Petržalke. Samospráva hlási, že nevie ľudí prihlásiť na prechodný či trvalý pobyt a ani ho zrušiť tým, ktorí nemajú list vlastníctva alebo povolenie na zápis do katastra. „Čiastočné problémy pri vybavovaní potrebných náležitostí sa vyskytujú aj na iných referátoch a oddeleniach Miestneho úradu Petržalka a hoci sa naše kolegyne a kolegovia snažia s problémom čo najlepšie popasovať, odporúčame vám návštevu nášho úradu v týchto dňoch obmedziť alebo si vopred mailom/telefonicky overiť vybavenie,“ informuje mestská časť. 

Ministerstvo vnútra spočiatku tvrdilo, že kataster je zatvorený kvôli „nevyhnutným úpravám informačných systémov.“ Až v stredu podvečer oficiálne priznalo, že ide o rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Útok tak odhalil nedostatočnú úroveň zabezpečenia štátnych systémov a môže spôsobiť rozsiahly chaos v správe nehnuteľností.

Ako k útoku došlo a čo hackeri požadujú?

Tento typ útoku, známy ako ransomvér, funguje na princípe šifrovania kritických údajov, pričom obete si musia za ich dešifrovanie zaplatiť. V mnohých prípadoch hackeri tiež kopírujú dáta, ktoré môžu ďalej predávať, čo výrazne zvyšuje riziko ich zneužitia. Presný rozsah šifrovania či prípadné kopírovanie údajov zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.

Útočníci prenikli do systému katastra, zašifrovali jeho dáta a údajne požadujú výkupné v sedemciferných dolároch, informuje portál Živé.sk. Odborníci varujú, že platenie výkupného je riskantné – nielenže neexistuje záruka, že dáta budú skutočne obnovené, ale navyše by to povzbudilo ďalšie podobné útoky. Okrem toho platenie požadovanej sumy podporuje ďalšie kriminálne aktivity.

Chýbajú kvalitné zálohy

Útok poukázal aj na dlhodobé problémy so zálohovaním štátnych dát. Podľa interných zdrojov kataster nedisponuje komplexnými a aktuálnymi zálohami, ktoré by umožnili rýchlu obnovu systému. Aj tie zálohy, ktoré existujú, sú údajne nekompletné alebo nevhodné na okamžité použitie. Odhady hovoria, že obnova dát môže trvať týždne až mesiace.

Navyše, ak sú niektoré údaje nenávratne stratené, štát sa bude musieť uchýliť k rekonštrukcii z vytlačených dokumentov alebo z elektronických verzií uložených v iných systémoch. Nie všetky dáta však môžu byť dostupné mimo serverov Úradu geodézie, čo by znamenalo riziko nenávratnej straty časti informácií.

Útok má priamy dopad na fungovanie katastra. Elektronické služby sú nedostupné a pracoviská katastrálnych odborov okresných úradov sú dočasne zatvorené. Občania tak nemôžu podávať návrhy na vklad do katastra, čo komplikuje právne procesy spojené s nehnuteľnosťami, teda s hypotékami.

Ešte väčším problémom je však riziko, že štát nebude schopný schvaľovať nové vklady bez kompletnej obnovy dát. Akékoľvek rozhodnutie bez prístupu k úplným údajom by mohlo byť právne napadnuteľné alebo môže viesť k chybám a podvodom. Navyše, už schválené zmeny v katastri za posledné obdobie sa môžu stať neplatnými a bude potrebné ich manuálne obnovovať, čo je časovo a organizačne náročné.

Reakcia štátu 

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že na odstránení dôsledkov útoku sa intenzívne pracuje. Katastrálne odbory zostávajú zatvorené až do odvolania. Polícia začala prípad vyšetrovať, pričom na prípade spolupracuje Úrad boja proti organizovanej kriminalite.

Zatiaľ však štát neposkytol podrobnejšie informácie o tom, ako plánuje obnoviť systém a či existuje záložný plán na ochranu kritických dát v budúcnosti. Táto situácia poukazuje na nutnosť zvýšenia investícií do kybernetickej bezpečnosti štátnych inštitúcií a implementácie moderných zálohovacích systémov.

Ako sa situácia vyvinie, bude záležať na tom, ako rýchlo dokáže štát obnoviť služby a zabezpečiť svoje systémy pred ďalšími útokmi. Občania zatiaľ môžu očakávať dlhšie čakacie lehoty a komplikácie pri vybavovaní katastrálnych záležitostí.

Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra tvrdí, že sa netreba obávať a šíriť poplašné správy. „K nijakým zásahom do databázy katastra nedochádza, nemenia sa vlastníci ani vlastnícke vzťahy,“ odkázal po kyberútoku Juraj Celler. Úrad podľa neho pracuje na tom, aby obnovil systém v čo najkratšom čase.

Vlastníte byt? Overiť si to nemáte ako

Kybernetický útok na kataster nehnuteľností rozkýval základy slovenského majetkového systému. Ransomvérový útok spôsobil totálnu paralýzu kľúčových služieb. A čo je horšie – mnohé dáta môžu byť nenávratne stratené. 

Predstavte si, že si chcete overiť, či je váš byt stále zapísaný na vaše meno. Žiaľ, nemáte šancu – kataster je nefunkčný, údaje sú zablokované a budúcnosť neistá. Situácia vyvoláva otázky, či naše najcennejšie majetky nie sú teraz len rukojemníkmi v rukách hackerov.

Nielenže nie je možné podávať návrhy na vklady, ale hrozí, že štát nebude vedieť posudzovať ani oprávnenosť už podaných návrhov. Manuálne spracovanie, ak by vôbec bolo možné, je nerealizovateľné pri objeme agendy, ktorú kataster denne spracúva.

Ak sa potvrdia informácie o chýbajúcich komplexných zálohách, môžeme čeliť najväčšiemu majetkovému chaosu v novodobých dejinách Slovenska. Dve hlavné otázky, ktoré teraz strašia nielen odborníkov, ale aj bežných občanov, sú:

• Kedy a či vôbec štát dokáže obnoviť dáta z katastra? Ak zálohy neexistujú alebo sú nedostatočné, mohli by byť dáta o vlastníctve navždy stratené.
• Ako dlho potrvá obnovenie služieb? Kým bude kataster opäť funkčný, realitný trh, banky aj stavebníctvo ostanú ochromené.

Výpadok katastra zasahuje do všetkých oblastí spojených s vlastníctvom nehnuteľností. Banky nemôžu schvaľovať hypotéky, developeri sú zastavení, stavebné povolenia viaznu a prepadávajú termíny na podanie daňových priznaní. Realiťáci a právnici majú plné ruky práce – no bez funkčného systému sú takmer bezmocní.

Predstavte si, že sa ocitnete v právnom spore o vlastníctvo bytu či domu, pričom kataster nemá údaje na potvrdenie vášho nároku. Tento scenár už nie je fikciou, ale reálnou hrozbou.