Včera obletela Slovensko smutná správa o úmrtí svetoznámeho a obľúbeného 86-ročného mima Milana Sládka. Reakcie na jeho úmrtie napísalo veľké množstvo známych osobností aj bežných ľudí, ktorých jeho umenie zasiahlo.
Milan Sládek bol súčasťou našej rodiny. Spoluzakladal divadlo Aréna s mojim otcom Ľubomírom Feldekom, píše Katarína Feldeková, ktorá hrala v Sládkovej Žobráckej opere. „Učil moju sestru Olinku pantomímu na škole v Essene. Mali sme plány a spomienky. Rovnako, ako s našim Riškom, s našim Paľkom a s našou Katkou Svetkovou. Odišiel ďalší člen našej rodiny. Za dva mesiace je to krutá bilancia. Ako sa dá zvládnuť za života toľko bolesti? Prichádza hnev, pocit nespravodlivosti, beznádeje, opustenia, zúfalstva a strachu. Len hlava stále hovorí, že to treba jednoducho prijať. Že je to prirodzené. Ľahko sa jej hovorí, keď bojuje s dušou. Nech sa hádajú, koľko chcú, ale nech ma už neotravuj,“ venuje umelcovi užialené slová na sociálnej sieti.
„Pamätám si na môj prvý konkurz do divadla..bolo nás v ten deň veľa, ale ty si si vybral mňa a za to som ti nesmierne vďačná! Som vďačná za všetky tie úžasné zážitky z predstavení, čo sme spolu odohrali, ale aj zájazdy do okolitých krajín, kam si nás zobral..toľko sme sa nasmiali, humor ti nikdy nechýbal, nespočetné množstvo nezabudnuteľných momentov, to sa ani vymenovať nedá! Ty si umelec telom aj dušou! Vďaka tebe som spoznala ďalších úžasných ľudí, ale Ty si jedinečný Milan, vždy si mal môj obdiv a úctu. Ďakujem ti za všetko a som rada, že sme sa mohli vidieť a zaspomínať na staré časy…“ spomína si aj herečka Marika Tomanyová..
Smrť Milana Sládka zasiahla aj režiséra a publicistu Petra Nôtu. „Milan Sládek odišiel. Odišiel na druhu stranu rieky. Na miesto odkiaľ niet návratu. V našich srdciach ostane navždy. Nebol hviezdou bulváru. Svet ho poznal ako umelca, ako pána Umelca, ako človeka ktorý sa vedel precítiť do doby ktorú žil a verne nám ju ako mím, režisér, choreograf a učiteľ stvárnil, učil, režíroval. Kultúra na Slovensku umiera a dnes umrel mím ktorý vždy mlčal, ale mlčaním nám povedal všetko. Majstro je mi to tak ľúto.“
“Napriek tomu, že býval dlhé roky v zahraničí, “domov” sa vždy rád vracal. Dokonca sa hrdo stal Čestným občanom mesta Považská Bystrica. Milan Sládek je osobnosť, na ktorú budeme vždy s úctou spomínať. Maestro, česť Vašej pamiatke,” zaspomínalo si na maestra mesto Považšká Bystrica.
Stredoškolská pedagogička na Konzervatóriu Petra Dvorského Marica Harčariková spomína to, aký rýchly a neúprosný je beh času. „Často objavíme hodnoty človeka až keď sa pominie. Odrazu pocítime zvláštnu bolesť a nenachádzame slová.... Drahý Milan Sládek, ďakujem, že som sa mohla s Vami stretnúť a smela zažiť umenie, ktoré ste pozdvihli veľmi, veľmi vysoko. Budete chýbať,“ odkazuje pedagogička na sociálnej sieti.
A spomienku pridala aj návrhárka Dana Kleinert: “Dvadsať rokov dozadu, zvoní mi telefón: “Dobrý deň, pani Kleinert, prepáčte mi, že som tak smelý, tak márnomyselný, ale musel som Vám zavolať....” “?”“Tu je Milan Sládek, viete, ja by som od vás mal veľmi rád nejaký odev, kostým, sako, ako to nazvete..Páči sa mi ako tvoríte materiál a rád by som..”“Ale ja veľmi netvorím pre mužov, aj keď vlastne, no..manželovi a tak..neviem, či práve Vám a či to zvládnem…”“Ale samozrejme, že to zvládnete , nepochybujem o tom, tak čo, skúsili by ste to so mnou? Viete, idem si preberať cenu Jozefa Krónera a nechcem tam ísť len tak…”....Mne by sa krvi nedorezal v tom telefonáte. Ale spôsob, akým mi pán Sládek v pár sekundách odovzdal pochvalu a vlial odvahu, na to nikdy nezabudnem. Od tohto telefonátu sa menej bojím vstupovať do neznámych riek.Proces tvorby špeciálnej pletenej tkaniny (áno) bol tiež pre mňa nezabudnuteľný, tak, ako aj skúšky u maestra v čarovnom staromestskom byte.Milý Milan, neviem, či viete, čo ste mi vtedy spôsobili, ale dodnes som Vám za to vďačná a nikdy neprestanem byť. Zázraky sa totiž dejú, veď viete.Som si istá, že budete odpočívať v tvorivej kráse navôkol, česť Vašej pamiatke.”