Vo veku 95 rokov zomrela bojovníčka proti extrémizmu Eva Mosnáková. Svoj život zasvätila pomoci obetiam holokaustu

Vo veku 95 rokov zomrela držiteľka štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd Eva Mosnáková. Informuje o tom portál aktuality.sk.

Jej pamiatke niekoľko slov venoval Michal Šimečka, predseda strany Progresívne Slovensko. „Pani Eva Mosnáková nám všetkým bola vzorom vo svojej občianskej statočnosti, odvahe a schopnosti spracovať aj tie najťažšie, nepredstaviteľné trápenia. Bolo mi veľkou cťou ju spoznať a na jej prejav, ktorý vo veku 94 rokov predniesla na jednom z našich nedávnych verejných zhromaždení, nikdy nezabudnem. Vyjadrujem úprimnú sústrasť všetkým jej blízkym,“ uviedol na sociálnom médiu.

Na jej počesť sa vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. „Pre Slovensko je smutnou správou, že nás opustila Eva Mosnáková. Odvážna žena, ktorá čelila nepriazni osudu osobnou statočnosťou a odvahou. Počas 2. svetovej vojny, keď ju prenasledovali nacisti, aj v minulých rokoch, keď hovorila o hrozbách holokaustu. Po celý život bránila hodnoty demokracie a ľudské práva. Je príkladom a inšpiráciou aj pre mladú generáciu. Česť jej pamiatke.“

Prežila holokaust i politické perzekuácie

Ako uvádza jej profil v Pamäti národa, narodila sa v roku 1929 v Brne v rodine židovského zverolekára a kresťanskej matky. Detstvo strávila na Slovensku v Handlovej.

Počas druhej svetovej vojny zažila nemeckú okupáciu, pričom v roku 1942 sa vyhla prvej vlne deportácií pre významné postavenie jej otca v spoločnosti v oblasti hospodárstva.

Po Slovenskom národnom povstaní sa s rodičmi skrývala na majeri Laciház u sudetského Nemca Henricha Konráda. S ich úkrytom pomáhal aj jeho švagor Vlado Mosnák, ktorý bol neskôr pre odbojovú činnosť zatknutý gestapom a deportovaný do Mauthausenu. Po jeho oslobodení sa zosobášili.

Počas ich spoločného života boli obaja perzekvovaní v politických procesoch. Vladimír bol v roku 1954 odsúdený za spreneveru vo vykonštruovanom procese a poslaný do Jáchymova. Vrátil sa v máji 1955 po amnestii, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 10. výročia skončenia vojny. Za nespravodlivé odsúdenie ho plne rehabilitovali až o 15 rokov.

Eva bola perzekvovaná v roku 1968. Ako členka odboru Matice slovenskej na ministerstve poľnohospodárstva spolu s kolegami podpísala protestnú petíciu proti vstupu okupačných vojsk na územie Československa, za čo bola šikanovaná na pracovisku.

V posledných rokoch sa venovala pomoci druhým, najmä obetiam holokaustu. Viedla klub preživších holokaustu, kde im pripravovala program. Zároveň sa zapájala do iniciatív boja proti extrémizmu.