Bratislavskí hasiči napísali ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi otvorený list. Personálne poddimenzované oddelenia, zlé platové podmienky a výpovede sa podľa nich netýkajú len policajtov a hasiči nadobúdajú pocit, že sa na nich zabudlo. Informoval o tom Denník N.
„Ten náš systém je ešte taký komunizmus, že takéto niečo sa rieši disciplinárkou. Nechcem si skomplikovať život,“ povedal jeden z hasičov anonymne pre Denník N. Odborári tvrdia, že v bežnom mesiaci musí každý hasič odslúžiť desať 24-hodinových zmien. Počas každej sú v službe 16 hodín a zvyšných osem v služobnej pohotovosti.
To je čas, kedy môžu aj spať. Ale hasiči bežne noci trávia na stanici, mimo svojho domova a rodiny, pretože do jednej minúty musia byť pripravení vyraziť na zásah. Týchto osem hodín sa tiež počíta do fondu služobného času a hasiči za ne navyše dostávajú finančnú náhradu vo výške len 15 % ich hodinovej mzdy, čo je menej ako dve eurá.
Hasiči tvrdia, že je daná skutočnosť v rozpore so smernicou Európskej únie číslo 88 z roku 2003. Ministerstvo sa však obhajuje tým, že do fondu pracovného času sa započítava všetok čas, za ktorý vzniká nárok na mzdu. Teda aj dovolenky či služobné voľno.
„Preto otázka toho, čo sa započítava do fondu pracovného času a čo nie, je komplexnejšia, než to stroho prezentujú hasiči. Smernica rieši to, či majú pracovníci dostatočný čas odpočinku, teda či zamestnávateľ poskytuje pracovníkovi dostatočný počet voľných dní vrátane dní dovoleniek a rôznych druhov voľna,“ uvádza rezort.
Ministerstvo tým naznačuje, že je nariadenie v poriadku, pretože v pohotovostnej službe hasič nevykonáva svoju prácu. Podľa európskej smernice je to však inak. Ak musí byť pracovník na pracovisku, znamená to, že vykonáva svoju prácu. „Keďže služieb je v bežnom mesiaci 10 (240 hodín v práci), popri štandardnom 160-hodinovom pracovnom fonde by ste v práci strávili ďalších 80 hodín za odmenu približne 1 euro/hod.,“ vravia hasiči v liste.
Rezort sa navyše obhajuje aj tým, že hasičom, policajtom a horským záchranárom v júli vyplatil jednorazové odmeny v celkovej výške 11 907 500 eur. Matúš Šutaj Eštok sa špecificky venoval najmä policajnému zboru, ktorý vzniesol podobné námietky, ako hasiči.
Neskôr rezort oznámil opatrenia, ktorými chce zastabilizovať bezpečnostné zložky.
Pre kritickú situáciu v hasičskom zbore štát čelí aj desiatkam žalôb. „Momentálne to je pomerne vysoké číslo a viem, že niektorí kolegovia to skúšajú riešiť cez médiá alebo odbory po vlastnej osi, ale my v tomto nie sme úplne zorganizovaní, nemáme nejakého lídra,“ vraví hasič o pomeroch na svojej bratislavskej stanici.
Iná situácia je u ich kolegov v Košiciach. Hasiči tam už začiatkom minulého roka mali takmer 40 právoplatných rozhodnutí. Prvostupňový súd uznal, že boli porušené ich práva a štát musel uhradiť nemajetkovú ujmu v tisíckach eur. U niektorých jednotlivcov presiahli 20-tisíc.