Spory medzi chodcami a cyklistami nevznikajú len v hlavnom meste, ale aj v neďalekom Pezinku. Obyvateľka Jana upozornila na dva prípady nebezpečného stretu s cyklistami, ktoré mohli skončiť veľmi zle. Prosí ich o viac porozumenia a empatie.
Obe situácie, ktoré popísala, sa udiali na Kejde, na zadných lúkach za Rozálkou. „Jedna sa týkala môjho psa, kedy mi ho v piatok na asfaltke pri Vinici Alici, kde teda okrem nás šla aj nejedna rodinka s deťmi, skoro zrazil jeden rýchloidúci cyklista psa. Ešte na moju nahnevanú poznámku na mňa zreval, že ju mám mať na vôdzke (pritom môj pes už šiel ku mne a aj miesta na bezpečné obídenie bolo dosť). Tá cesta tam je pre všetkých. Chodiacich, cyklistov, aj pre autá, samozrejme tie, ktoré tam majú povolený vstup a aj pre zver, ktorá tadiaľ bežne prechádza na lúku, napríklad sa pásť,“ hovorí Jana.
Druhá situácia sa stala v tej istej lokalite a mohla dopadnúť naozaj nešťastne. Stalo sa to v podvečer, keď sa začalo stmievať. Cyklista mal ísť krížom cez lúku, naproti idúcemu koňovi. Jeho jazdkyňa na neho kričala, aby spomalil, pretože sa jej kôň splaší. Cyklista mal však slúchadla a nepočul ju. „Fakt veľkou rýchlosťou prešiel vedľa nich, pričom kôň už bol na zadných značne splašený. Pani z toho koňa napokon aj spadla a cyklista sa ani len neobzrel. Našťastie sa asi nič nestalo, pani sa zdvihla a kamarátky z Rozálky, čo tiež boli na koňoch, jej šli naproti, takže som už nestihla dobehnúť, či je ok… ale teda z našej perspektívy to vyzeralo hrozivo,“ dodáva Jana.
Obyvatelia Pezinka potvrdzujú, že k podobným stretom môže dochádzať pre veľký záujem o šport na Kejde, ktorú navštevuje mnoho ľudí. O podobný zážitok sa podelila aj Erika, ktorá kráčala po chodníku staršia pani na bicykli ju vyzvala, aby jej uhla. Ona tak urobila, ale jej pes ostal na mieste. „Vynadala mi, že prečo mám psa tam, kade ona ide a že si ho mám nabudúce dať preč,“ vraví.
Viacerí Pezinčania sa však postavili na stranu cyklistov a vravia, že psíčkari nerozlišujú, čo je chodník a čo cyklochodník. „Ja som bol viackrát svedkom toho, ako pani so psom útočila na cyklistov na cyklotrase, kde ona nemala čo hľadať alebo aspoň mala byť čo najviac ohľaduplná ona. Snáď toto neboli podobné prípady teda,“ vraví Tomáš.
Pridávajú sa k nemu aj ďalší, ktorí vravia, že empatia by mala byť nie len na strane cyklistov, ale aj na strane majiteľov psov, ktorí svojich miláčikov venčia bez vôdzky. „Píšete o empatii, vaša je kde keď máte psa navoľno? Myslíte aj na iných, že pre ostatných by váš pes mohol byť potencionálne riziko, alebo by niekomu podbehol pod kolesá?“ hovorí Anna.