Vláda schválila definitívnu likvidáciu skládky na Vrakunskej ceste. Kontaminovanú toxickú pôdu budú zahrievať

Vláda na dnešnom rokovaní schválila definitívnu likvidáciu skládky odpadov na Vrakunskej ceste. Skládka vznikla ešte počas socializmu navážaním odpadu z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Nebezpečné chemické látky budú odstraňovať pomocou zahriatia pôdy v ktrej sa nachádzajú. Škodliviny sa potom zachytávajú a je ich možné odstrániť.

Proces schvaľovania likvidácie skládky sa začal už pred viac ako desiatimi rokmi. Ministerstvo životného prostredia pôvodne plánovalo skládku likvidovať metódou takzvanej kapsulácie, pri ktorej by sa znečistenie izolovalo od okolitej pôdy.

Podľa dokumentu, ktorý aktuálne schválila vláda by však už v súčasnosti nešlo o ekonomické riešenie. Skládku napokon zlikvidujú pomocou metódy termickej desorpcie. Kontaminovaná pôda sa zahreje, čím dôjde k zachyteniu škodlivín, ktoré sa rozložia, či dokonca vyparia.

„Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny proces, dochádza k uvoľneniu chemicky stabilných organických látok z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia – reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia – bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu,“ uvádza schválený dokument.

Postupovať budú od najviac znečistených miest na skládke k menej kontaminovaným. Okrem ekonomického prínosu materiál hovorí aj o ekologických aspektoch - skládka by mala byť týmto spôsobom zlikvidovaná definitívne a v budúcnosti nebudú nutné žiadne úpravy.

Rokovanie vlády sa bude venovať problémom Bratislavy, témou je doprava a toxická skládka vo Vrakuni

Skládka vo Vrakuni ohrozuje spodné vody. Mestská časť už v roku 2002 vydala zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní.

„Počas skládkovania v období rokov 1966 – 1980 tu bolo uložených viac ako 90000 m3 odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Odpad bol ukladaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena, ktoré nebolo zavezené úplne, ale bol tu ponechaný priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým terénom. Hrúbka odpadov sa pohybovala od 1,5 m do 2,5 m. Po roku 1980 sa začala rekultivácia skládky spočívajúca v prekrytí odpadu zeminou z výkopových prác pri výstavbe vtedajšieho Domu odborov. Celková mocnosť pokryvných materiálov dosahuje 2 až 3 m,“ uvádza samospráva podrobnosti o vzniku skládky.