Na streche autobusovej stanice Nivy vedci našli chránené druhy hmyzu a vzácneho živočícha, ktorého na Slovensku spozorovali vôbec prvýkrát. Výskum realizovala Prírodovedecká fakulty Univerzity Komenského, ktorá s developerom HB Reavis uzavrela rámcovú zmluvu, aby mohla na streche výskum realizovať. Informovala o tom na svojom webe.
Strecha Nív je aktuálne rozdelená na dve časti. Na verejnú a výskumnú, ktorej študijné plochy sú návštevníkom neprístupné. Univerzita však výskum realizovala aj na verejnej ploche a celkovo trval tri roky. „Skúmali sme biodiverzitu druhov – nielen hmyz, ale aj ostatné bezstavovce či vtáctvo. Od stavovcov sme neskôr upustili. Živočíchy sme osobne odchytávali pomocou špeciálnych zariadení. Používali sme entomologické sieťky na lov hmyzu, ktorý sme sledovali vo všetkých ročných obdobiach. Postupne nám pribúdala druhová skladba,“ vraví zoológ Adrián Purkart, ktorý na výskume pracoval so svojou študentkou Máriou Masarikovou.
Ide o štyroch čmeliakov z rodu Bombus. Nemali problém vyletieť do 25 metrovej výšky a na streche opeľovať kvitnúce rastliny. Na Slovensku sú všetky druhy čmeliakov chránené. Piatym druhom bola včela samotárka, najväčšia včela Európy Xylocopa violacea. „Čmeliak letom spotrebúva cukor, preto si ho musí dopĺňať na rôznych kvetoch. Zároveň chce získať viac nektáru pre larvy a zvyšok hniezda. Ak nemá cukor, dostane sa do stresu. Práve zelené strechy v mestskom prostredí predstavujú ʼpumpy’ pre hmyz, kde dokážu nabrať nektár,“ dodáva Purkhart. Počas výskumu určili približne 300 druhov hmyzu, ale na streche žijú aj drobné živočíchy ako roztoče či bzdochy. Zúčastnilo sa ho 17 odborníkov a univerzita plánuje výskum opakovať aj na iných strechách, aby zistili, či sú výsledky na Nivách iné a prečo.
Výskumníci tu našli aj africkú stonožku, ktorá sa na Slovensku nevyskytuje. „Substráty na zelené strechy sa väčšinou dovážajú z rôznych krajín – z Nemecka, Poľska alebo Beneluxu. So substrátom sa dovážajú aj rastliny, takže táto stonožka sa mohla preniesť pomocou veľkých kontajnerov. Tento druh by pravdepodobne neprežil vo voľnej prírode v našich podmienkach, no budova so zelenou strechou ohrieva prostredie, preto tam prežijú aj vzdialené druhy. V posledných rokoch máme miernejšie zimy, čo im vyhovuje,“ vysvetľuje Pukhart.
Od výskumu si sľubuje, že môže napomôcť developerom a byť ďalším krokom k zachovaniu biodiverzity. Zelená strecha je veľká investícia a preto je často konzultovaná s odborníkmi. HB Reavis počas výskumu Univerzity Komenského nainštalovala aj búdky pre netopiere či počkali s kosením, pri väčších koncentráciách hmyzu.