Po ťažkej chorobe zomrel obľúbený pedagóg Martin Grančay, mal len 40 rokov. Jeho príbeh dojal Bratislavčanov už predtým

Martin Grančay pôsobil ako vysokoškolký pedagóg, napísal množstvo publikácií, vedeckých článkov a publikoval tiež v dennej tlači. V rokoch 2013 až 2015 bol prodekanom Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred smrťou bol činný na Slovenskej technickej univerzite.

Martin Grančay zomrel po ťažkej chorobe a zanechal po sebe manželku a deti. Na podporu jeho boja s rakovinou bola len pred pár mesiacmi zriadená verejná zbierka. “Predstavte si, že máte v živote také šťastie, že spoznáte svoju spriaznenú dušu, svoje druhé ja, s ktorým žijete v harmonickom vzťahu, máte maličké deti, množstvo snov a plánujete spolu šťastne žiť aspoň do 90ky. Zrazu ako z jasného neba blesk, ho začne bolieť hlava a po niekoľkých dňoch Vám to je už divné. Voláte sanitku, keďže Vaša polovička odmieta ísť na pohotovosť a zneužívať zdravotný systém „iba“ kvôli bolesti hlavy. Lekári mu diagnostikujú rakovinu mozgu,” napísala vtedy jeho manželka Nóra, ktorá sa všemožne snažila zohnať prostriedky na jeho liečbu. Už keď boli financie na liečbu zdanlivo vyriešené, Martinovi sa zlomila chrbtica a paralyzovali sa mu dolné končatiny. Lekári a sestričky dokážu za ním mohli chodiť z Grazu do Bratislavy, avšak to stálo ešte viac prostriedkov.

Glioblastóm je jeden z najhorších typov rakoviny mozgu, o ktorej človek nemá šancu vedieť, až kým sa nerozrastie do pokročilého štádia.

Ako pedagóg bol veľmi obľúbený medzi študentmi a za svoju vedeckú činnosť získal niekoľko ocenení. Absolvoval tiež niekoľko zahraničných vedeckých pobytov.

„Odpočívaj v pokoji, kamarát… stihol si za 40 rokov života toho zažiť a ovplyvniť životy mnohých ľudí viac, ako niektorí za tri životy. Ďakujeme Ti, že si tu s nami bol,“ rozlúčila sa s mladým pedagógom na sociálnej sieti Soňa.

„Pána Grančaya som spoznala na Fakulte medzinárodných vzťahov. Jeho prednášky boli vždy plné študentov. Bol to učiteľ, u ktorého bolo hneď poznať, že ho práca baví a napĺňa a nám študentov veľmi rýchlo pripomenul, prečo sme sa rozhodli študovať tento odbor. Som vďačná, že som ako študentka mohla byť na jeho prednáškach. Česť jeho pamiatke!“  pridala spomienku bývalá študentka Zuzana.