Záujem o slovenské vína vzrástol, počet zapísaných vinárskych obcí narastie o 199 na celkových 702

O slovenské víno a pestovanie viniča je na Slovensku čoraz väčší záujem. Vinohradnícke oblasti sa preto rozšíria až o 199 obcí. Ide o obce, ktoré patria do zemepisných oblastí vymedzených v špecifikácii vín s chráneným označením pôvodu. Po finálnych úpravách tak počet vinohradníckych obcí stúpne na 702.

„Vinárstvo na Slovensku zaznamenalo za posledné obdobie významný pokrok nielen v kvalite, ale aj v zdôraznení výnimočnosti, špecifickosti a tradícií slovenských vín. Zoznam vinohradníckych rajónov a obcí bol zostavený ešte v roku 2009 a vyžadoval si aktualizáciu. Pristupujeme preto k úprave vyhlášky o vinárstve a vinohradníctve,“ vysvetlila Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Aktuálne je na Slovensku 53 vinohradníckych obcí. Tento počet s však po novelizácii rozšíri na 702, čo je dvakrát viac ako v susednej Českej republike.

„Bez potrebnej aktualizácie by Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky nemohol vinohradníkom správne zaregistrovať vinohradnícke plochy nachádzajúce sa v lokalitách. Novelizácia vyhlášky poskytne vinárom a vinohradníkom aj aktualizované vzory tlačív používané v rámci administratívnych činností pri vedení registra vinohradov,“ vysvetľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. 

Na Slovensku máme 6 vinohradníckych oblastí, a to: Južnoslovenská, Východoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Tokaj a Malokarpatská, do ktorej patrí aj odroda skalický rubín, nedávno zaradený medzi vína s chráneným označením pôvodu.

Najviac vinohradníckych obcí (14) pribudlo v Nitrianskej oblasti, v Zlatomoraveckom rajóne. 

Každá z oblastí sa pritom vyznačuje vlastnými špecifikami. V Južnoslovenskej sú najlepšie podmienky na výrobu vysokokvalitných červených vín, keďže to je ideálna oblasť na pestovanie modrých odrôd viniča. Veľa vinárov sa tu špecializuje na sladké vína, napr. Devín, čisto slovenskú odrodu, ktorá zbiera úspechy na domácich a zahraničných súťažiach.

Východoslovenská vinohradnícka oblasť sa zasa vyznačuje pôdou prevažne sopečného charakteru, hnedozemného typu s piesočnatou, až hlinitou zeminou, vhodnou pre pestovanie bielych muštových odrôd. V priebehu spracovania je v bielych vínach typický vyšší obsah kyselín, vína sú svieže, vhodné aj pre dlhodobú archiváciu.

Slovenským fenoménom posledných rokov sú ružové vína.

„Chcem oceniť, že naši vinári udržiavajú výrobu vín najvyššej kvality, ktorá tvorí viac ako 85% celkovej produkcie. Či už ide o vína chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia. Vzhľadom na takto zameranú výrobu vinári spracovávajú takmer výlučne slovenské hrozno. Slovenské vinárstvo sa tak vydalo cestou, ktorou by malo ísť aj celé slovenské poľnohospodárstvo – uprednostnilo kvalitu pred kvantitou,“ dodala Gabriela Matečná.  

Agrorezort ponúk vinohradníckym oblastiam podporu aj v rámci Programu rozvoja vidieka na nákup strojov na spracovanie hrozna a výroby vína, či integrovanej produkcie. Ďalšou pomocou je podpora na reštrukturalizáciu vinohradníkov, poistenie úrody, propagácia v tretích štátoch a v členských štátoch Európskej únie a tiež investície do vinárskych podnikov.