Na Ukrajine zomrel prvý Slovák a prvý Bratislavčan. 17. júna prišiel o život Rastislav Gajdošík, ktorý slúžil ako zástupca veliteľa čaty v prvej medzinárodnej légii. Prezývali ho Rusty. Mal 40 rokov a o jeho smrti informovala o tom Medzinárodní dobrovoľníci pre Ukrajinu.
„Náš milovaný slovenský brat Rastislav Gajdošík, ktorý slúžil na Ukrajine ako dobrovoľník, padol na bojisku,“ napísala organizácia.
Rastislav sa stratil na území, ktoré okupujú Rusi. Armáda sa tak preto k jeho prípadným telesným pozostatkom nevie dostať. Pri svojej poslednej misii mal veliť dvadsiatim zahraničným dobrovoľníkom, ktorých úlohou bolo držať určený objekt. Zaútočili na nich však Rusi. Podrobnosti Rastislavovho príbehu priniesol Denník N.
Partnerku ani deti na Slovensku nemal. Snúbenicu si našiel až na Ukrajine, mali sa zosobášiť tento rok. Rastislav vyrastal v Bratislave a počas svojho života mal viacero zamestnaní. Nejaký čas podnikal, robil v archíve, na stavbách a napokon ako zamestnanec hlavnej pošty na Námestí SNP v Bratislave.
Podľa priateľov a rodinných príbuzných sa Rastislav počas svojho života mal stále snažiť pomáhať druhým. Svojej nevládnej starej mame nosil nákupy, roznášal jedlo ľuďom bez domova a počas pandémie roznášal seniorom pomocné balíčky. „Aj keby mal padnúť na ústa, tak by pomáhal. To ho robilo skutočne šťastným,“ povedala pre Denník N blízka kamarátka Ivana Brtišová, s ktorou sa zoznámil na pošte.
V slovenskej armáde nikdy neslúžil, prečítal však množstvo historických kníh. Neznášal diktátorské režimy, komunizmus či nacionalizmus. Jeho vzorom bol Milan Rastislav Štefánik. Na Ukrajine bol súčasťou dôležitých akcií. V septembri 2022 sa zúčastnil úspešnej ofenzívy v Charkivskej oblasti či pri obrane Bachmutu na jar 2023.
Ukrajinci mu ponúkli možnosť stať sa veliteľom čaty, to však odmietol. Chcel byť so svojimi spolubojovníkmi na bojisku. Hovoril po anglicky, nemecky aj ukrajinsky. Vďaka tomu sa mohol venovať aj zaúčaniu nováčikov.
Na Ukrajinu odišiel už v roku 2014, keď Rusi obsadili Krym. Už vtedy bojoval medzi vojakmi, v špeciálnej jednotke, ktorá vypočúvala ruských ozbrojencov. Do Bratislavy sa vrátil o niekoľko mesiacov so zápalom pľúc, ktorý ho dočasne paralizoval. Bojoval aj v Iraku. O rok neskôr pôsobil ako kontraktor, nechal sa najať do boja proti islamistom.
Prvé ťažké zranenie na Ukrajine utrpel v roku 2022, keď bránil budovu, ktorú zasiahol mínomet. Smrti unikol len o vlások. Do nemocnice ho previezli so železom v tele a musel absolvovať tri operácie. Na Vianoce prišiel domov, rodina vraví, že bol veľmi vyčerpaný a viditeľne ostarol. Vraveli mu, aby sa tam už nevracal, ale bol presvedčený, že musí ísť naspäť bojovať.