V Petržalke sa objavili stratené Znaky Bratislavy. Mestská časť podporila projekt Blagoevovej ulici sumou viac ako 3600 eur. O čo ide? Sídliská v 80. rokoch kedysi skrášľovali monumentálne maľby, ktoré sa nachádzali na petržalských panelákoch a namaľovali ich slovenskí výtvarníci. Fotograf a aktivista Martin Kleibl už roky pracuje na tom, aby sa maľby na steny panelákov opäť vrátili.
„Slúžili nielen na umelecké dotvorenie „betónovej džungle“, ale aj pre lepšiu orientáciu. Všetky sa však v prvých rokoch tretieho milénia stratili pod polystyrénom pri zatepľovaní bytoviek,“ vysvetľuje mestská časť.
Kleiblovi sa pod záštitou OZ Konduktor podarilo obnoviť už tri maľby – Mier na Osuského ulici (2015), Mierovú pieseň na Námestí Hraničiarov (2023) a najnovšie k nim pribudla maľba Znaky Bratislavy na Blagoevovej ulici.
Ide o dielo z roku 1981 od maliara, monumentalistu a textilného výtvarníka Petra Günthera. Ide o jednoduchú maľbu s geometrickými tvarmi. „Veľmi nám pomohlo, že sme mali vybavený súhlas vlastníkov, čo skrátilo čas na realizáciu. Potom stačilo už len zohnať peniaze a mohli sme začať,“ vysvetľuje Martin Kleibl. Pomáhali mu Košičan Viktor Feher a bratislavský výtvarník Mišo Turkovič.
Okrem mestskej časti Petržalka projekt podporili aj Bratislavský samosprávny kraj a Slovenská národná galéria, ktorá darovala na obnovu diela farby. Idea sa tak mohla premeniť na skutočnosť a dielo opäť zdobilo stenu paneláku v priebehu pár dní.
„Na Námestí Hraničiarov sme zaznamenali aj negatívne ohlasy, niektorí v tom videli propagáciu minulého režimu. Ale táto maľba je z ideologického hľadiska úplne neškodná. Jedna pani, ktorá bývala v dome oproti, nám povedala, že sa veľmi teší aj preto, lebo sa konečne nemusí pozerať na červené pásy, ktoré na panelák medzičasom pribudli a veľmi ju rozčuľovali,“ hovorí Kleibl.
V obnove malieb bude pokračovať aj naďalej. Tento rok zrejme ďalšia nepribudne, grantové výzvy sa už vyčerpali. Ale Kleibl plánuje obnoviť aj maľbu Šport od Ota Ľuptáka (traja bežci) na Romanovej 5 a ďalšie dve maľby Ivana Vychlopena. „Tie sú výtvarne dosť komplikované a bude ich treba poriadne premyslieť,” konštatuje. „Na Fedinovej 24 bolo dielo Radosť od Jána Ilavského, také tri tanečnice. To je maľba, ktorú som objavil ako poslednú, dlho som o nej nevedel. Takže do tej by som sa asipustil ako do ďalšej v poradí,“ sľubuje.