Štvrtá vláda využíva skrátené legislatívne konanie častejšie, než Igor Matovič počas pandémie. Upozorňuje na to občianske združenie Via Iuris. Za prvých sedem mesiacov jej pôsobenia bolo prijatých 42 zákon a z toho 25 bolo prerokovaných mimo štandardného legislatívneho procesu. Ide o 60 % zákonov, ktoré boli schválené v zrýchlenom procese.
Prvenstvo si doteraz držal Igor Matovič a neskôr Eduard Heger. Od marca do decembra 2020 prijali v skrátenom legislatívnom konaní 48 % všetkých zákonov. Išlo prevažne o protipandemické opatrenia. „Znamená to, že v súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, kedy tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia,“ upozorňuje Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris.
Združenie tiež spravilo porovnanie s predchádzajúcimi vládami Roberta Fica. Tie využívali skrátené legislatívne konanie v minimálnej miere. Tretia vláda Roberta Fica za celé svoje funkčné obdobie prerokovala zrýchlene len 5,80 % zákonov. „Ak porovnáme prvé mesiace vládnutia, tak od konca marca do decembra roku 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených len 12,50 % zákonov. Dnes je štvrtá vláda Roberta Fica na hodnote 59,52 %,“ dodávajú.
Via Iuris ďalej tvrdí, že z čísiel vyplýva, že sa návrhy zákonov pretláčajú bez diskusie a autoritársky. Riaditeľka združenia však pripomína, že skrátené legislatívne konanie môže byť použité v mimoriadnych situáciách. „Skrátené legislatívne konanie má svoje opodstatnenie, ak sú splnené mimoriadne dôvody na jeho použitie, ktoré jasne definuje zákon. Niekedy sa nedá vyhnúť tomu, že zákony treba upraviť rýchlo. Ale tento postup sa nesmie stať štandardom pri schvaľovaní zákonov a politici by ho mali využívať len v skutočne mimoriadnych situáciách,“ hovorí Katarína Batková.
V skrátenom legislatívnom konaní bola prijatá napríklad doživotná renta pre Roberta Fica, ktorá bola súčasťou balíka lex atentát, výrub stromov s priemerom nad 80 cm z dielne ministra Tomáša Tarabu (SNS), štyrikrát novelizovaná novela Trestného zákona ministra Borisa Suska (Smer-SD), či kompetenčný zákon, ktorý tiež umožnil vznik ministerstva športu a cestovného ruchu.
Napríklad pri spomínanom lex atentát to koalícia odôvodnila vážnou bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra. „Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote,“ povedal vtedy minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
„Problém nie je len to, že koalícia obchádza štandardné procesy aj v situáciách, kedy na to nie je žiaden objektívny dôvod, pričom skrátenie legislatívneho konania obhajujú napríklad svojím politickým rozhodnutím. Ešte o kus horšie však je, že v niektorých prípadoch dôvody pre skrátené legislatívne konanie nevysvetľujú vôbec,“ vraví združenie.
O reakciu sme požiadali aj tlačový odbor Úradu vlády SR.