Vyštudovaného novinára zaujímala predovšetkým história a výrazne sa zaslúžil o popularizáciu dejín v širokej verejnosti. František Višváder sa však v druhej polovici 60. rokov minulého storočia angažoval aj v politických zmenách v takzvanom obrodnom procese. Kvôli tomu ho za normalizácie politicky prenasledovali. Jeho spoločensky najviac viditeľným dielom je časopis Historická revue, ktorú založil v roku 1989. František Višváder zomrel vo veku 89 rokov.
Rodák z obce Suchohrad a absolvent gymnázia v Malackách vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Po štúdiu a návrate z vojenčiny pracoval ako zahraničnopolitický redaktor v Pravde, neskôr prešiel na univerzitnú pôdu. Do roku 1970 prednášal a vedecky pracoval v oblasti najnovších svetových dejín.
Angažoval sa tiež politicky, vypracoval napríklad návrh na účasť Slovenska na zahraničnej politike vtedajšieho spoločného štátu s Čechmi. Po nástupe normalizácie mu kvôli tomu zakázali pedagogickú a vedeckú činnosť, nesmel publikovať, vycestovať za hranice, vstupovať do archívov, obhájiť kandidátsku prácu. Až do roku 1989 pracoval v knižnici katedier histórie, o rok neskôr ho rehabilitovali a opäť mohol pôsobiť ako vedec a vysokoškolský pedagóg.
V roku 1989 založil František Višváder časopis Historická revue. Išlo o prvý populárno-vedecký časopis venujúci sa histórii a archeológii. Historická revue sa už krátko po svojom vzniku stala obľúbeným časopisom pre všetkých milovníkov histórie. V roku 1997 František Višváder odišiel do dôchodku a časopis predal.