O prípade 23-ročnej Tamary, ktorá odpadla na Ivanskej ceste sme informovali len nedávno. Bola vtedy na ceste do práce. V bratislavskom Ružinove ju mal vyzdvihnúť firemný autobus, ktorý by ju zobral do fabriky v Lozorne. Tamara sa však náhle začala triasť a stratila vedomie. Kolegovia na ňu mávali, ale pomohli jej až okoloidúci, ktorí zastavili svoje autá a zavolali jej záchranku.
„Tamara, nemáš zač. Sme radi, že je v poriadku. Všimol si to servisák, keď mi vracal auto. Volal som 112, až do príchodu sanitky sme tam stáli na blikačkách a ešte na nás aj trúbili autá,“ povedal svedok udalosti.
S Tamarou sme sa po tom všetkom spojili aj my. Povedala nám, že prvé zdravotné ťažkosti začali pred tromi mesiacmi. Jej telo začalo vydávať zvláštne zvuky. Bola unavená, cítila úzkosť a často zabúdala. Prvýkrát odpadla minulý piatok na Ivanskej ceste okolo 12:25 hod. O päť minút neskôr mal odísť firemný autobus do Lozorna.
„Keď som sa zobudila, bola približne jedna hodina poobede. Predtým, ako som odpadla, mi ešte kolegovia mávali, ale nepomohli mi. Prišli mi pomôcť cudzí ľudia. Keď som sa prebrala, bola tam už záchranka. Musela som volať do práce, že neprídem. Ani som nevedela kde som, človek je vtedy zmätený,“ povedala pre Bratislavak.
Lekári však Tamare tvrdili, že je v poriadku a mali jej dať štyri mesiace starý papier, že jej chýbajú hormóny v štítnej žľaze. Podozrenie však mali záchranári, ktorí sa jej pýtali, či má niekto v rodine epilepsiu. „Povedala som, že nie. Neskôr v nemocnici mi robili rôzne vyšetrenia, ktoré trvali približne sedem až osem hodín. Nepovedali mi nič, iba že výsledky sú v poriadku a môžem odísť,“ dodáva.
Všetko sa však zmenilo v stredu, kedy sa Tamarin stav opäť rapídne zhoršil. Prácu vo fabrike už nevykonáva, išla si preto hľadať novú do obchodného centra Nivy. Odpadla znova. Po piatich minútach a hneď pri vstupe.
Pomohli jej zamestnanci SBS, ktorí tiež privolali sanitku. Už od pohľadu bolo jasné, že ide o epilepsiu. Tamara mala penu v ústach a vyvrátené oči. „Veľa ľudí na mňa pozeralo keď som sa prebrala, aj deti. SBSkári ich odháňali preč,“ vraví. Incident sa mal stať okolo 10:00 hod. ráno. Záchranári Tamaru opäť zobrali do nemocnice. Lekári jej spravili ďalšie vyšetrenia, vrátane CT, ktoré malo potvrdiť podozrenie na epilepsiu.
Lekári ju hneď oboznámili s obmedzeniami, ktoré táto choroba prináša. Tamara nemôže vykonávať nočnú prácu, ani sa veľmi namáhať. Práca vo fabrike preto neprichádza do úvahy. Predtým pracovala štyri a pol roka v mliekarni, kde dvíhala ťažké predmety. Podobné zamestnania vykonávala od dokončenia základnej školy, čo mohlo výrazne zhoršiť jej zdravotný stav.
„Nemôžem sa chodiť sama kúpať na kúpaliská, do bazénov alebo k vode, napríklad k Dunaju. Musím pravidelne spať, striedať si deň a noc. Žiaden alkohol, čo mi neprekáža, lebo nepijem. Mám sa vyhýbať blikavému svetlu na diskotéke alebo nákupnému centru, počúvaniu pesničky na slúchadlách. Musím byť tiež menej na telefóne, dodržiavať životosprávu a brať dvakrát denne lieky,“ vysvetľuje nám svoju situáciu Tamara.
Okrem toho je vylúčená aj práca na strojoch či vo výškach. Nemôže robiť ani barmanku, pre svetlá, ktoré sa v kluboch často nachádzajú. Navyše ľudia s epilepsiou majú tiež zakázané šoférovať. Prácu si stále hľadá, žije sama s priateľom a pomáhajú jej aj rodičia.
Dôležité je zachovať pokoj, nepanikáriť a zavolať záchranku. Z okolia je potrebné odstrániť nebezpečné predmety, aby si epileptik neublížil. Ak má tesné oblečenie alebo kravatu, je dôležité ju uvoľniť.
„V žiadnom prípade sa nesmú otvárať ústa. Mne tak urobili a vraj to nebolo správne. Človek nesmie záchvatu zabrániť. Ako sa sám začne, tak aj skončí. Treba otočiť osobu v bezvedomí na bok a potom ostať s človekom, ktorý je v bezvedomí až do príchodu záchrannej zdravotnej služby,“ hovorí Tamara.