Deti musia zo škôl pri bombových hrozbách odprevádzať počas pracovného času rodičia. Zákonník práce na to nemyslí

Hrozby bombovými útokmi včera zasiahli viac ako tisíc škôl na celom Slovensku. Na území Bratislavského kraja to bolo 110 škôl. Typický postup pri takejto udalosti? Evakuácia celej školy a policajní pyrotechnici prehľadávajúci areál školy. Na niektorých zo škôl už vo vyučovaní nepokračovali a deti poslali domov.

V tomto momente do hry vstupujú rodičia. Tí totiž musia dieťa zo školy vyzdvihnúť a postarať sa o neho tak, akoby nebol bežný pracovný deň, ktorí dospelí trávia zväčša v zamestnaní a deti v škole. Týka sa to, samozrejme predovšetkým menších detí z prvého stupňa základných škôl. Vzhľadom na rozsah hrozby zrejme išlo na celom Slovensku o tisíce ľudí.

 „Aj v našej škole, Dunajská Lužná. Akurát sme boli pre syna,“ mohli sme dočítať pod policajnými správami o bombovej hrozbe na sociálnych sieťach. „Najhoršie je, že deťúrence stoja v tomto počasí na dvore a čakajú, kto pre nich príde! A učiteľky to musa zvládať. Teraz som išla okolo.“ Alebo lakonické: „aj v Stupave idú deti domov.“

Ako sa na túto situáciu pozerá pracovné právo? A musí zamestnávateľ zamestnanca uvoľniť, ak potrebuje neočakávane a urýchlene vyzdvihnúť svoje dieťa zo školy?

„Pre situáciu, keď rodičia musia neplánovane opustiť pracovisko kvôli potrebe prevziať svoje deti zo školy v dôsledku bombového poplachu, Zákonník práce Slovenskej republiky neposkytuje priamo ustanovenia, ktoré by sa presne týkali týchto okolností,“ povedal pre Bratislavak právnik Milan Ficek, ktorý sa špecializuje na otázky pracovného práva. Dodáva však, že pre situácie, ako je bombový poplach by sa mohlo uplatniť ustanovenie o dôležitých osobných prekážkach v práci, čo by zamestnávateľ mal zohľadniť a zamestnanca uvoľniť.

„Podľa § 141 zákonníka sa ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci v prípadoch ako je napríklad choroba, úraz, alebo ošetrovanie člena rodiny, ale nezmieňuje sa o situáciách, ako je evakuácia školy z dôvodu bombovej hrozby. Táto situácia by sa mohla považovať za “dôležitú osobnú prekážku v práci” z dôvodu neočakávaného prípadu potrebujúceho osobnú prítomnosť zamestnanca, avšak explicitné ustanovenie nie je uvedené,“ pokračuje Milan Ficek. Zamestnanec však musí byť pripravený na to, že môže mať o niečo menšiu výplatu. „Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Situácia by sa úplne zmenila, ak by dieťa utrpelo napríklad úraz, zranenie, či by potrebovalo lekársku pomoc. Vtedy už musia zamestnanca z práce uvoľniť okamžite a bez prieťahov. „Dieťa však môže byť vystrašené a môže vyžadovať ošetrenie v zariadení. Vtedy by to definitívne bol tento dôvod ako dôležitá osobná prekážka,“ opisuje právnik situáciu, aká môže nastať aj v prípade bombovej hrozby na školách.

A ako to vyzerá s odpracovaním času, ktorý musel zamestnanec tráviť mimo pracoviska? Všetko je na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či na interných pravidlách, ktoré vo firme platia. „Právo na náhradu alebo odpracovanie neprítomnosti sa môže líšiť v závislosti od interných pravidiel zamestnávateľa a dohôd medzi zamestnancom a zamestnávateľom,“ upresňuje právnik Milan Ficek. Zákonník práce umožňuje pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec následne odpracuje, alebo aj bez náhrady mzdy, čím sa celá situácia ukončí.