„Tvrdé pravidlá od milého a čestného človeka prijmete bez problémov,” povedal o svojom otcovi, bratislavskom profesorovi a doktorovi vied, majiteľ cestovnej kancelárie BUBO Ľuboš Fellner. Rodina sa s Pavlom Fellnerom st. (81†) rozlúčila tento utorok v Bratislave.
Pavel Fellner bol významný slovenský vedec a profesor pôvodom z Bratislavy, ktorý má zásluhy v oblasti vedeckého prínosu v priemyselnej výrobe hliníka. Študoval v Nórsku, neskôr ako vedec žil niekoľko rokov v austrálskom Melbourne. Na Slovensku pôsobil na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde prednášal.
Jeho syn, Ľuboš Fellner, šéf cestovnej agentúry BUBO, sa s ním rozlúčil dojemnými slovami, v ktorých na svojho otca s láskou spomína. Vďačí mu za to, čo všetko ho v živote naučil. Dbal na to, aby bol jeho syn najlepší a aby sa s nikým neporovnával.
„Možno práve vďaka tomu som sa ani počas covidu nepozeral na druhé cestovné kancelárie, ktoré svoje prevádzky zatvorili, a keďže sa normálne nelietalo, tak som pre našich klientov prenajal privátne lietadlá, ktorými sme ich vozili do Ománu či na Maldivy. Vedci radili hltať vitamín D v tabletkách, naši klienti si oddýchli od toho enormného tlaku negativizmu a naberali vitamín D prirodzenou cestou,“ zaspomínal si Fellner ml. na obdobie koronakrízy.
Ľuboš Fellner v poslednom článku opisuje výchovu svojho otca a spomína na časy, ako ho otec zoznamoval s vedou už v rannom veku. „Môj otec mi rozprával o vzniku sveta, o veľkom tresku, o čiernych dierach, neutrínach, o tom, že Na (sodík) nie je Na+, ale že je to trošku inak,“ približuje svoje detstvo s otcom.
Profesor Pavel Fellner pracoval v laboratóriu plnom skúmaviek, kde na stenách viseli obrazy. „Max Planck bol génius, to on začal kvantovú fyziku, ktorú ďalej rozvinul Albert Einstein. Mal smutný život, ale bol to dobrý človek, ktorý bojoval za svojich židovských kolegov, aby ich Hitler ušetril,” rozprával Ľubošovi jeho otec.
Dnes mu vďačí za to, akým spôsobom cestuje a že doňho vložil túžbu po poznaní. „Poznanie bolo v našej rodine hodnota, ktorá prekračovala hodnotu peňazí,” opisuje Fellner mladší.
Ako ďalej spomína, jeho otec veril, že sa v škole treba usilovne učiť, no zároveň vedel, že dôležitejšie je to, čo naučí mať svoje deti rád. „Ako keby vedel, že znalosti sa budú v budúcnosti dať vygúgliť, ale radosť, ba láska k hudbe, športu, cestovaniu či k poznaniu všeobecne, je silnejším ťahúňom vpred. A ako naučiť deti mať niečo rád? Osobným príkladom. Môj otec neskrývane miloval poznanie a ja ho milujem tiež,” približuje svoje detstvo Fellner.
„Mnoho detí sa v puberte od svojich rodičov odkloní, vyčítajú im veci, chcú byť iní. Ja napriek svojej revolučnej a neustále nespokojnej povahe som sa nikdy neodklonil a môj otec bol pre mňa tou polárkou, ktorá mi ukazovala správnu cestu. Môj otec bol, je a navždy bude mojím veľkým vzorom. Človekom, ktorý ma v živote značne ovplyvnil a som mu za to vďačný,” dodal na záver úspešný riaditeľ cestovnej agentúry Ľuboš Fellner.