FOTO: Bratislavská Lekáreň u Salvatora skrýva dlažbu ako Titanic či luxusný mobiliár zo 17. storočia

Lekáreň u Salvatora na Panskej ulici v bratislavskom Starom Meste je považovaná za jednu z vôbec najkrajších budov Bratislavy. Postaviť ju dal Rudolf Adler v roku 1904, esencia miesta, jeho názov aj zariadenia však siahajú až do 17. storočia. Pamiatke sa venovala organizácia Čierne diery, zameraná na popularizáciu prehliadaných klenotov slovenskej architektúry, v publikácii o zaujímavých dlažbách ukrytých v bratislavských interiéroch. Kniha je momentálne vypredaná, autori však avizovali plánovanú dotlač. 

„Keď v roku 1912 vyplával Titanic, v luxusnom interiéri mal podobnú dlažbu ako bratislavská Lekáreň u Salvatora,“ opisujú Čierne diery v príspevku o ikonickej budove. Išlo o jeden z populárnych secesných motívov, aké v tej dobe ponúkali mnohé firmy. Podľa zachovaného podpisu bola tá pre prešporského lekárnika zhotovená značkou RAKO. 

Rudolf Adler dal budovu postaviť dvojici staviteľov Kittler a Gratzl v roku 1904, stavba však nadväzovala na jezuitskú lekáreň z roku 1654. Práve z tej doby pravdepodobne pochádza barokový mobiliár, ktorý si lekáreň zadovážila okolo roku 1727. 

Dlažby s motívmi inšpirovanými prírodnými tvarmi mali podľa Čiernych dier v čas vzniku pripomínať tkané koberce, ktoré boli v Európe od 15. storočia jedným zo symbolov bohatstva. Tiež nadväzovali na rímske mozaiky. V dobe vzniku vládla trendom secesia alebo hnutie Art Nouveau, ktorého pilierom boli práve florálne námety a motívy inšpirované tvarmi rastlín v spojení s optickými ilúziami a opakovaním tvarov. 

FOTO: Kúpele Grössling opäť otvoria. Vznikne v nich knižnica, kaviareň a v blízkosti aj park

Na fasáde lekárne sa dodnes zachoval trojjazyčný nápis lekárne v slovenčine, nemčine a maďarčine, ako aj socha spasiteľa - „Salvatora“. Zakladateľ Rudolf Adler zomrel len dva roky po dokončení prevádzky v roku 1906. Lekáreň tu neskôr v rôznych obmenách fungovala do roku 1995, odvtedy však vzácne priestory zívali prázdnotou.

Ako vysvetľuje portál Yes in my Bratislava, vedeniu Bratislavy sa v roku 2020 podarilo budovu získať do opätovného kompletného vlastníctva. Priestory zrekonštruovali a prejavili záujem o návrat historického mobiliáru. Ten vlastnil od roku 2010 súkromný zberateľ a lekárnik Erik Kovács, ktorý ho dal citlivo zreštaurovať a postavil budovu určenú na ich výstavu. Rokovania boli zavŕšené predajom historického zariadenia zo 17. a 18. storočia vedeniu hlavného mesta, ktoré ich čoskoro vystaví v mieste ich pôvodného umiestnenia. Celková hodnota nábytku mala prekročiť 900-tisíc eur. 

Oprava a prinavrátenie originálnej podoby historickej budove má byť súčasťou iniciatívy vedenia mesta, ktoré chce viac chrániť dôležité pamiatky tvoriace identitu mesta. „Tvár každej metropoly je tvorená práve takýmito budovami. Žiaľ, Bratislava v minulých obdobiach o historické stavby viac prichádzala ako ich ochraňovala,“ skonštatoval bratislavský magistrát pre yimba.sk.